Miki Plichta

Budujem komplexnú komunikáciu značiek či jednotlivcov na sociálnych sietiach. Som Social Media Architect. Mojim poslaním je otvoriť organizácie, spraviť ich sociálnejšie so zmyslom – Vytváram sociálnejšie organizácie.

KONTAKTUJTE MA

Ako som sa stal do 30tky pracovne nezávislým…

Dal som dokopy 30 momentov, vďaka ktorým som sa stal do 30tky pracovne nezávislým.

 

O akej nezávislosti to hovorím? Som nezávislý od lokality a zamestnávateľa. Pracujem iba na veciach, s ktorými som vnútorné stotožnený. Robím to čo chcem.

Tento zoznam sa usiluje držať časovej postupnosti. Samotné momenty preto nie sú zoradené podľa dôležitosti. Nájdete tam veľa úprimných vyznaní, no bez tých to nejde 🙂

1. Zdravé zázemie

Pochádzam z dobrých pomerov. Nemyslím na peniaze ale na to, že som bol vedený k morálnym zásadám. Aj vďaka tomu si vážim hodnotu peňazí. Uvedomujem si, že dobrá výchova nie je samozrejmosťou. Veľa ľudí pochádza z nekompletných rodín a nesú si traumy z detstva. O to viac si zdravé zázemie vážim.

2. Podpora od rodičov

Obaja rodičia majú vysoké školy, sú scestovaní a hlavne majú otvorenú myseľ. Obaja kládli dôraz na vzdelanie. Vždy vynikali v svojich profesiách. Mamka ako daňová poradkyňa a otec ako projektový konzultant. Vždy ma podporovali a ja som ich podporu cítil.

3. Nespokojnosť s prostredím

Vyrástol som v 40-tisícových Michalovciach na východe Slovenska. Nikdy som tam mentálne nepatril. Tam sa za kritérium úspechu považovalo ukazovať sa v drahšom aute. Lízing – nelízing, to je jedno. Podnikanie znamenalo vlastniť krčmu a opíjať mladých do nemoty. Vždy som chcel ísť preč z tohto prostredia. To ma motivovalo obzerať sa ďalej.

4. Kniha detstva

Kronika lidstva je po biblii najdôležitejšou knihou môjho detstva. Tam som prvýkrát okúsil to čomu teraz vravíme flow. Dal som bez námahy všetkých 1 320 strán. Vybudoval som si silné základy v histórii a geografii. O čosi viacej som porozumel svetu.

5. Viera vo vlastné schopnosti

Celé gymnázium vedelo, že sa najviac vyznám v politike. Napriek tomu ma môj učiteľ slovenčiny nenominoval do súťaže Modelový európsky parlament (MEP). Prvýkrát v živote som sa verejne sťažoval a postavil sa za vlastné schopnosti. Nakoniec ma nominoval a vyhral som regionálne kolo.

6. Porovnávanie s najlepšími

Potom na celoslovenskom kole (MEP) ma prevalcovali kockaté hlavy z Bratislavy. Vo všetkých smeroch boli bystrejší, sčítanejší a chytrejší. Vtedy som si prvýkrát uvedomil obmedzenosť mojej regionálnej bubliny. Začal som sa porovnávať s najlepšími. Ako vtedy bola pre mňa meritom inšpirácia z Bratislavy, tak dnes v dobe internetovej je to šíri svet.

7. Zodpovednosť za vlastný život

Ako poslušný mladší brat som nemal v detstve veľa zodpovednosti. Nikdy som nemusel nič vybavovať. Zlom nastal v roku 2006, keď som v 16 rokoch prvýkrát vycestoval úplne sám do cudziny. Išiel som do Nemecka na dobrovoľnícky tábor. Zrazu som musel sám rozprávať v cudzej reči a všetko riešiť. Priučil som sa zodpovednosti. Pár rokov na to mi trvalo, kým som pochopil, že chyby musím hľadať najprv v sebe.

8. Dosahovanie (ne)možných cieľov

Keď som maturoval v roku 2008, tak povinná maturita bola zo 4 predmetov. Ja som maturoval pre istotu zo 6-stich 🙂 Dal som matematiku, slovenčinu, angličtinu, geografiu, ekonómiu a dejepis na samé jednotky. Presvedčil som sa, že obmedzenia sú len v ľudskej hlave. Aj nemožné ciele sa dajú dosiahnuť, keď sa chce…

9. Zdieľať ako Španiel

Španielsko je mojim druhým domovom. Hispánska kultúra má na mňa veľký vplyv. Bol som tam viackrát, no najviac ma ovplyvnila brigáda v keramike hneď po maturite. Všetok voľný čas som trávil so Španielmi a všade sme boli spolu. Žiadne skupinkovanie tam nehrozilo. Všetko sme robili spolu. Naučil som sa zdieľať. Teraz zdieľam moje know-how v #linkedintriky či #linkedinprofily úplne zadarmo.

10. Fyzická odolnosť

Viac ako polovicu života som pretancoval. Najprv doma vo FS Zemplín a potom v Bratislave v US Lúčnica. Pravidelne sme mali fyzicky náročné tréningy. Viem aké to je skutočne trpieť. Zvykol som si na nekomfort a na robenie nepríjemných vecí. Aj preto pravidelne otužujem v ľadovej vode. Beriem to ako cvičenie mojej odolnosti. Teraz sa udržiavam v kondícii pravidelným plávaním či cvičením na kruhoch.

11. Nepopulárne rozhodnutia

Popri vysokej škole som tancoval 2 roky v Lúčnici. Nebol som bohvieaký tanečník a vôbec ma to tam nebavilo. Tri tréningy týždenne a víkendové výjazdy boli fyzicky a mentálne náročné. Celá moja rodina tancovala v Lúčnici a brali to ako rodinnú tradíciu. Zistil som, že pre vlastné dobro sa nemôžem všetkým zapáčiť. Skončil som s tancovaním. A začal som robiť nepopulárne rozhodnutia.

12. Práca s vlastným egom

Keď som prišiel na vysokú školu, tak zo mňa sršalo prehnané sebavedomie. Moji spolužiaci nemali vôbec taký rozhľad v medzinárodnej politike ako ja. Bol som ďaleko pred nimi. Nepočúval som cudzí názor a riadil som sa dogmami. Potom prišli pády a sklamania. Začal som viac počúvať názor iných. Teraz už nasilu nepretláčam vlastné názory. Pochopil som stokrát opakované klišé, že pokora je najlepšia cesta k poznaniu.

13. Obchádzanie pravidiel

Moje vysokoškolské štúdium bolo dosť na hrane. Hackoval som školu ako som len vedel. Experimentoval som s pokročilými technikami odpisovania z prednáškovej sály, študentskej izby či bufetu. Na jednu skúšku som prišiel bez zápočtu. Prešlo to, lebo môj zápočet nebol ani dohľadateľný. Hľadal som chyby v systéme. Naučil som sa robiť veci inak, mimo všetkých pravidiel. Hlavne nekonvenčne. Vytváral som si vlastné pravidlá.

14. Osobný prístup

Osobným prístupom na vysokej škole sa dalo vybaviť naozaj všetko. Hocijaká výnimka či výsada. Oveľa efektívnejšie ako písať neosobný email bolo jednoducho zaklopať na dvere. Normálne na očiach učiteľov bolo vidno ako sa chcú rozprávať. Užívali si pozornosť. Keď ja som bol majstrom, tak môj spolužiak Matej Guman bol veľmajstrom. Je to taký paradox, lebo teraz učím ľudí ako efektívnejšie komunikovať cez internet. Osobný prístup spojený s osobným kontaktom však nič neprekoná.

15. Vlastné projekty a projektové zmýšľanie

V študentskej organizácii Euroatlantické centrum som prvýkrát dostal možnosť pracovať na vlastných projektoch. Viedol som projekty od A po Z a všade som robil chyby. Projekt za projektom.

Najväčší prúser nastal neskôr, keď som napísal projekt na Nórske fondy. Dostal som grant 3 000 € na natočenie dokumentu o geotermálnej energii na Islande. Partnerská firma sa odmietla zaviazať, lebo zlyhala vzájomná komunikácia. Grant prepadol, no ja som to nevzdal a vycestoval som za vlastné náklady. Potom o mojom projekte písali v KaliforniiBelgickuTurecku či na Islande.

Doteraz sa považujem za nádejného projektového manažéra. Mám aj projektové zmýšľanie. Ak ma nebaví nejaká činnosť, tak viem, že je to dočasný stav. Nelamentujem, že to budem robiť do konca života. Takto som skúsil rôzne dočasné práce, ktoré ma naučili veľmi veľa.

16. Investorské zmýšľanie

Študoval som na Radbound University v Holandsku cez Erazmus. Okrem toho, že som si užíval všetky vymožiteľnosti vyspelejšej krajiny a kultúry, tak som sa v škole aj niečo naučil. Na predmete International Investments sme skladali portfólio. Každý investor by mal mať v portfóliu zmes konzervatívnych (bezpečných s nízkym výnosom) a rizikových aktív (s vyšším výnosom).

Ja ako freelancer fungujem rovnako. Kvôli pravidelnému príjmu som mal vždy v portfóliu bezpečné práce, kde sa nepretrhnem. Úlohou je udržiavať status-quo. A naopak ďalšie, v ktorých sa snažím neustále inovovať a robiť rozdiel. Nedá sa ísť stále na 110 %, potom to smeruje k vyhoreniu.

17. (Ne)vyhorenie

Nikdy som nevyhorel, iba raz som mal k tomu blízko. V mojej prvej práci som zodpovedal za takmer celý marketing. Mal som nahlásenú dovolenku a bol som v Nemecku reprezentovať Slovensko pred celou Európou na prestížnej cene Karla Veľkého (Charlemagne Prize). Mal som bojovať o mládežnícku cenu, ktorú predtým získal pápež František či Angela Merkel, no doma mali iné plány. Šéf si zmyslel, že mu treba asap upraviť plagátik počas mojej dovolenky. Bol som fyzicky v Nemecku, ale duchom som bol úplne mimo. Potom som dal zavčasu výpoveď.

Preto neverím, že cena za úspech je vyhorenie. Aj manažment stresu treba mať vo vlastných rukách.

18. Politická sloboda

Po škole som mal najlepšie predpoklady stať sa diplomatom. Na čerstvého absolventa som mal dosť praktických skúsenosti. Ovplyvnila ma však udalosť v rodine. Otec bol ekonomický diplomat na Kube, avšak akonáhle na Slovensku padla vláda, tak ho stiahli. Nechcel som, aby o mojom kariérnom raste rozhodovala politická servilnosť. O to viac, že ja politicky servilný nikdy ani nebudem. Namiesto ministerstva som si vybral prácu v súkromnom sektore. Tam som mohol dynamickejšie rozvíjať moje zručnosti.

19. Podnikanie môjho brata

Môj o 3 roky starší brat Dušan Plichta vybudoval z nuly firmu s ročnými tržbami nad milión euro. Nechápal som ako sa dokáže izolovať a úplne sa zahĺbiť do práce. Hoc bol víkend, tak si dal ranný budíček a písal blogy. Ja sa k jeho výkonu nepribližujem ani na 80 %. Jeho podnikateľskú cestu som doslova sledoval pred vlastnými očami. Na tejto ceste však robil množstvo chýb. Mne veľmi pomohlo, že som sa snažil jeho chyby neopakovať. Najlepšie sa učí na vlastných chybách, no ešte lepšie na tých tvojho brata : )

20. Stoický pokoj

Moje okolie ma vždy vnímalo ako zbrklého človeka. Áno som cholerik, ale aj s temperamentom sa dá dobre pracovať. Napríklad taký Mišo Truban, s ktorým spolupracujem sa nikdy neplaší a pristupuje k veciam s veľkým nadhľadom. Vždy keď sa ocitnem v kritickej situácii, tak sa sám seba opýtam: „Ako by sa teraz zachoval Mišo Truban?“ Videl som jeho cestu od 1 % strany, až k trojitému víťazstvu vo voľbách. Všetci mu do toho mudrovali, no on zachovával pokoj. Mišo má ideálne predpoklady na vedenie tejto krajiny.

Teraz keď som vnútorné stotožnený s mojimi výstupmi, tak žiadna kritika ma nerozhodí. Snažím sa zachovať stoický pokoj.

21. Sebapoznanie

Myslím, že obdobie 25-30 rokov je najlepšie na hľadanie vnútornej motivácie a hodnoty pre spoločnosť. Menej záväzkov a viac energie na riskovanie. Na základe knihy So Good They Can’t Ignore You som si v prvej práci začal uvedomovať činnosti, v ktorých som nenahraditeľný. Vedel som robiť super B2B prezentácie či dokonale vypĺňať profily na sociálnych sietiach. Neskôr pri hľadaní vnútornej motivácie mi pomohla kniha Konec Prokrastinace a napísal som blog o mojej vízii.

Najlepšou školou pre sebapoznanie bolo expresne vyhodenie z reklamnej agentúry. Myslel som si, že som kreatívec stvorený pre reklamu, no tvrdo som narazil. Vyhodili ma po 3 mesiacoch. Som lepší stratég ako kreatívec. Radšej pomáham ľuďom ako značkám.

22. Vlastne médium

Ako mladý ambiciózny človek som bol posadnutý umelým uznaním. Najmä tým od médií. Myslel som si, že článok v mainstreamových médiách je spoločenské uznanie výnimočnosti. Úplná somarina.

Mne to konečne došlo, keď bratov spolužiak mal veľký článok vo Forbes. Do roka ho brat zamestnal, pričom predtým o ňom Forbes nič nepísal. Úspešne príbehy v médiách nemusia byť skutočne tými úspešnými. Mladí marketéri by nemali byť posadnutí článkami v Stratégiách a startupisti tými v Startitup. Vybudoval som si voči tomu celému imunitu. A na LinkedIn som si vytvoril vlastne médium.

23. Online vzdelávanie

Môj rast bol a bude priamo determinovaný online vzdelávaním. Pozrel som stovky edukačných videí na YouTube. Spravil som si vyše 20 certifikátov na LinkedIn Learning. Denne som počúval podcasty a audioknihy cez Audible. Pri tvorbe online obsahu som sa začal riadiť Inbound metodikou. Pochopil som, že hodnotné myšlienky najlepšie rezonujú ak sú povedané v správnom čase na správnom mieste. Prečo si myslíte, že hneď po Wimbledonskom finále zdieľam fotku s Djokovicom? Alebo ukazujem ideálny pracovný deň v Košiciach ihneď po chystanom dopravnom kolapse v Bratislave? Silu storytellingu som si uvedomil pri koprodukcii dvojročného hudobného príbehu. Emotívnym príbehom sme oslovili desaťtisíce ľudí. Naučil som sa tvoriť reálne príbehy práve cez storytelling. Odvtedy sa nazývam LinkedIn Storyteller a tvorím #linkedinpribehy.

24. Interdisciplinarita

Pohyboval som sa v umeleckých kolektívoch. Tam som stretol ľudí rôzneho zamerania. Každý vynikal v nejakej oblasti. Objavil som v sebe talent prepájať myšlienky rôznych smerov. Vždy to robilo veľký rozdiel, pretože to prinášalo nový pohľad na vec ako pri nudnej konferencii.

Som živnostník a pracujem sám na seba. To ale neznamená, že s nikým nespolupracujem. Pri mojej video-tvorbe mi najviac pomohli títo ľudia: Matej Repta (grafika, postprodukcia), Dušan Varmeďa (námet, strih), Kristián Dufinec (kreatíva, hudba), Mišo Tkáč (VR, vizuálne efekty), Paľo Tkáč (zvuk). Videá si produkujem sám, no bez tohto interdisciplinárneho tímu by bolo moje napredovanie oveľa pomalšie. Sám som interdisciplinarista. V mojej práci využívam ekonomické, politické, marketingové a teraz aj programátorské vzdelanie.

25. Presensing

Keď som prišiel na vysokú školu, tak som pomaly nevedel zapnúť ani počítač. Po technickej stránke som bol na tom veľmi zle. Časom som začal vnímať užitočnosť technológií. A čoraz viac aj ich potenciálne využitie v budúcnosti. Prakticky využívam metódu presensing – present sensing. Teda v prítomnosti vnímam rast trendov. Video je dobrým príkladom. Ľudstvo smeruje k masívnemu konzumu video-obsahu, tak musím aj ja produkovať videa. Už teraz som si istý, že raz na každom LinkedIn profile bude položka na nahranie 30 sekundového prezentačného videa. Presensing. Môžeme sa pokojne staviť;) Poriadne experimentujem s videom, aby som bol na túto dobu čo najlepšie pripravený.

26. Žiadne očakávania

Pracoval som už na miestach, kde nefungoval systém, neplatili sa faktúry, a bola tam nulová kultúra. Zažil som veľa prísľubov, nesplnených sľubov či nereálnych vízii. Zistil som, že sa musím pravidelne oblbovať. Nemyslím na to, čo by mohlo byť, ale na to čo v skutočnosti je. Teraz už mám menej naivných predstáv a šetrím tak energiu na podstatnejšie veci. Pokiaľ klient nezaplatí faktúru, tak pre mňa biznis neexistuje.

27. Skrotenie času

Po 10 rokoch som odišiel z Bratislavy. Čas tam plynie oveľa rýchlejšie ako teraz v Košiciach. Keď pracujete na voľnej nohe, tak musíte mať čas pod kontrolou. Každá stratená minúta sa počíta, a žiaľ v Bratislave tých minút sa tam stráca až priveľa. Aj preto som migroval na Východ. Verím, že ďalšie digitálne pozície by ma mohli nasledovať. Človek totiž funguje v cykloch. Niekedy pracujem klasicky 9:00-17:00, inokedy 7:00-16:00 + 20:00-21:00, či cez víkendy. Pracujem vtedy, keď to dáva zmysel. Chce to však sakra veľa disciplíny. Postupne som prešiel z paušálu na časový fond. Ľudia mi platia za môj čas. To ma vedie k hlbšej práci na maximum.

28. EQ

Nie som chytrák, ktorému to rýchlo páli. Viem, že moja emocionálna inteligencia (EQ) je na tom lepšie ako môj inteligenčný koeficient (IQ). Aj preto som sa snažil túto silnejšiu stránku aktívne rozvíjať. Tlačí ma do toho aj fakt, že umelá inteligencia (AI) bude raz miliónkrát inteligentnejšia ako my. Nám zostane výnimočnosť len v EQ.

Snažím sa porozumieť ľuďom. K tomu mi pomohla aj výučba cudzích jazykov. Hovorím po slovensky, česky, zemplínsky, anglicky, španielsky, rusky a trošku po francúzsky. Veľa mladých dáva prehnaný dôraz na výučbu jazykov. Avšak cudzie jazyky sú pre mňa nástrojom k porozumeniu, nie konečným cieľom.

29. Najvyššie štandardy

Vedel som, že LinkedIn-u rozumiem. Mal som už za sebou slušné výsledky pri iných profiloch. Absolvoval som školenia lokálnych aj zahraničných lektorov, ktorí už monetizovali svoje know-how. Chcel som vedieť, kde je trh. Zistil som, že som oveľa ďalej. Toto bol moment, ktorý ma definitívne nakopol k tvorbe obsahu pod vlastným menom. Úspech je totiž kombinácia produktu a marketingu. Mal som produkt, no nikto o mne nevedel. Začal som viac tvoriť.

Mám na seba tie najvyššie štandardy. Tvorím výlučne vlastný obsah a nekradnem či nezdieľam cudzie virálne príspevky. Vytvoril som si vlastnú alternatívu ku generickému obsahu. Snažím sa maximalizovať užívateľskú skúsenosť, preto dávam dôraz na prehľadnosť, nadpisy, titulky, diakritiku a flow v príspevkoch. Ak zbadám chybu, tak všetko donekonečna upravujem. Zdieľam vlastnú perspektívu, za ktorú sa viem verejne postaviť. Hrám dlhodobú hru.

30. Stabilita

Mám milujúcu ženu a zakladám si rodinu. Našiel som svoj vnútorný pokoj. To je pre pracovnú slobodu to najdôležitejšie.

Uvedomujem si, že o túto pracovnú slobodu môžem kedykoľvek prísť.

Každý deň však robím veci, ktoré toto riziko priamo znižujú. Tvorím obsah, vďaka ktorému sa stávam imúnnejší.

Možno sa LinkedIn zajtra zruší a ľudia prejdú na inú platformu.

Na konci toho všetkého zostane len vaše meno a schopnosti.

Preto verím v silu social brandingu.

Rád vám s tým pomôžem aj po 30tke, aby naplno vynikli vaše schopnosti, osobnosť a nadanie 🙂

Som LinkedIn Storyteller. Hackujem váš branding, aby vynikla vaša osobnosť, nadanie a biznis.

Pridaj komentár