Vyspovedal som prvú dámu slovenského biznisu Ivanu Molnárovú z Profesia.sk v LinkedIn je In.
Ivana vyštudovala Matematicko-fyzikálnu fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a od roku 2010 je výkonnou riaditeľkou spoločnosti Profesia. Privítala ma v podmanivých priestoroch Profesia.sk, ktoré sa stali absolútnym víťazom v súťaži Office roka 2017.
Ivana Molnárová (IM) na svojom LinkedIn profile šíri inšpiráciu pre ženy vo vrcholovom biznise a zdieľa výnimočné momenty v Profesia.sk.
Aký je podľa teba najpodceňovanejší predajný nástroj či predajná technika?
IM: Ja si myslím, že to je odporúčanie. My v Profesii už niekoľko rokov používame tzv. NPS (Net Promoter Score), kde sa pýtame uchádzačov o prácu a takisto firmy, ktoré zverejňujú pracovné ponuky na to ako boli spokojní so stránkou a či by odporučili stránku aj niekomu ďalej. To si myslím, že mnohé firmy podceňujú a nepýtajú sa ako keby na spätnú väzbu. Veľa im to môže povedať, lebo my z toho veľmi čerpáme. Vyhodnocujeme to každý kvartál. Na základe týchto odporúčaní, čo nám uchádzači alebo firmy napíšu, tak sa snažíme zaradiť to do nášho plánu vývoja. Častokrát prišli uchádzači s veľmi dobrými nápadmi.
Ako zbierate tie odporúčania?
IM: Profesia Days má svoju techniku ako zbierajú feedback. Na stránke sa to robí systematicky a pravidelne. V podstate sa snažíme osloviť každého uchádzača, ktorý zverejnil životopis alebo poslal reakciu raz za kvartál ako bol spokojný so stránkou. Má možnosť ohodnotiť od 0 do 10 tú jeho spokojnosť, či by to odporučil priateľovi, známemu a podobne. Potom majú možnosť napísať, že čo by chceli zlepšiť alebo naopak s čím boli nespokojní. To isté sa pýtame firiem, keď zverejnia pracovnú ponuku.
Ktorá 100€ investícia v ostatnom období pozitívne ovplyvnila tvoj život?
IM: Určite to je nejaké školenie, do ktorého som investovalo počas môjho voľného času. Keď som na tým rozmýšľala, že ktorá 100€ investícia bola taká naj, tak je to určite zaplatenie si štartovného na beh. Asi pre to, že ma to udržuje v kondícii. Dokážem si vyčistiť hlavu. A to, že ma človek polrok zaplatené štartovné, tak ho to núti aspoň 3x za týždeň si vybehnúť, aby ten maratón alebo polmaratón zvládol. Vyčistí si hlavu, získa úplne iný nadhľad na veci. Robí niečo pre svoje zdravie, lebo v podstate sedíme pri počítači celý deň. A je vonku v prírode, či už je zima, či už je leto, či už prší, či nie.
V podstate aj do toho vzdelania. Či už do kníh, do audiokníh alebo do online kurzov, po prípade do normálnych klasických kurzov si myslím, že to je najlepšia investícia, ktorú môžeme dať sami sebe.
Aké audioknihy odporúčaš?
IM: Veľa počúvam v aute, keď jazdím, lebo veľa jazdím. Odporúčam také, ktoré sú hlavne odborné, lebo nestíham veľakrát čítať. Lebo večer už človek má unavené oči, takže sa mu nechce. Čiže tá audiokniha je dobrou náhradou. Počúvam buď v angličtine alebo v slovenčine. Hlavne tie odborné.
Ak by si mala neobmedzený rozpočet, tak akú správu alebo posolstvo by si chcela povedať svetu?
IM: Aby sa zbavili svojich strachov, lebo strach produkuje veľa zla. Za každým skratovým jednaním, ktoré vidím častokrát aj u ľudí, priateľov a podobne, tak za tým je častokrát strach. Aby pracovali na tom, ako pochopiť svoj strach, ako ho prijať a ako sa ho potom možno neskôr zbaviť a pochopiť. Človek, keď pochopí tie veci, ktoré sú možno v podvedomí toho človeka, tak pochopí aj ich jednanie, aj ich skratove zlyhania a strachy.
Čo robíš preto, aby si sa zbavila strachu alebo potlačila strach?
IM: To nie je o potláčaní strachu, to je o pochopení strachu, že kde vznikol. Či vznikol niekde v detstve, či vznikol niekde na základnej škole. Ja meditujem každý deň, aby som trochu vyčistila tú hlavu. Aby som pochopila tú svoju myseľ. Aby tá myseľ neobvládala mňa ale ja ovládala myseľ. Odporúčam, aby človek sa nebál vyjadrovať toho čoho sa bojí, lebo práve vtedy je silný, keď to pomenuje. Lebo keď to pomenuje v tom momente to vie aj pochopiť. Každý má nejaký strach. či už má strach zo zlyhania, či má strach z posúdenia, či ma strach zo samoty, z opustenia. Len ju treba pomenovať a pochopiť a potom svet bude naozaj oveľa lepší.
Myslíš si, že ženy na Slovensku majú väčší strach ako muži? Alebo majú menej sebavedomia ako muži?
IM: Všetko to začína od toho, ako si uvedomujeme tú našu hodnotu. Či vieme tie svoje dary alebo nevieme tie svoje dary. A keď ich poznáme a vieme o tom, že čo je naša silná stránka, tak vieme to aj využiť v náš prospech.
Keď si bola v poslednom ročníku strednej školy, tak čo si robila preto, aby sa ti raz podarilo dostať ku nejakej práci snov?
IM: Keď som sa ocitla v prvom ročníku matfyzu, tak som si povedala, že čo tu preboha robím. No mala som odvahu to doštudovať. Ale dalo mi to úplne iný rozmer. Ajke´d to na začiatku vyzeralo, že k ničomu to nie je, tak mi to dalo obrovský rozhľad, že viem rýchlo logicky myslieť. Viem sa pozrieť na tabuľku, na čísla a rozumiem tomu. Možno je aj to dôležité na tej mojej pozícii. že som sa nevzdala ani na tej ťažkej škole, hoci spolužiaci na iných školách to mali oveľa ľahšie ale v tom čase bol matfyz prestížna škola.
Odporúčaš ísť tou ťažšou cestou?
Určite áno, lebo teraz vidíme to dennodenne na pohovoroch, že ľudia alebo mladí ľudia si zvolia ľahšiu cestu, tej ľahšej školy. Častokrát im to uškodí v tom CVčku ako im to pridá. Lebo ak niekto má napr. sociálnu prácu a chce robiť úplne niečo iné. Síce to vyštuduje veľmi ľahko ale stratí 5 rokov. Potom veľmi ťažko môže získať aj lepšie zamestnanie, lepší plat aj lepšie znalosti. Hlavne by sa mal rozhodovať podľa toho čo ho baví. Keď ho to baví, tak nech to robí. Ale keď ho to nebaví a robí to len kvoli tomu, aby mal nejaký papier a diplom, tak nech to nerobí. Hlavne by som odporúčala ľuďom, nech nie sú leniví, lebo teraz je tak veľa možností. Tak veľa šancí majú ako my sme namali. Nech idú do zahraničia, nech skúšajú nové veci, nech si robia online kurzy. Nech vidia svet a nech sa potom vrátia na Slovensko.
